Teória a prax e-learningu I.: História a súčasnosť elektronického vzdelávania

E-learning (z angl. spojenia electronic learning = elektronické vzdelávanie) pozvoľne vznikol už pomerne dávno – zhruba pred dvoma desaťročiami, kedysi v začiatkoch prudkej expanzie používania počítačov a následne aj internetu. Elekrtonické vzdelávanie (spočiatku v predinternetovej dobe nazývané aj CBT: computer based training = vzdelávanie na počítači) bolo logickou odpoveďou na nové informačné a technologické možnosti, ktoré nám expandujúce technológie (nazývané aj IKT – Informačno-komunikačné technológie) umožňovali a ďalej stále viac umožňujú. Hlavným nositeľom a šíriteľom vzdelávacích obsahov sa neskôr, v období nástupu online možností internetu, v prípade e-learningu stal elektronický komunikačný kanál (v najširšom slova zmysle) a nemožno sa teda  čudovať, že ho vzdelávatelia objavili ako vysokoúčinný a vysokoefektívny spôsob distribúcie vzdelávacích obsahov a vysoko progresívny spôsob štúdia.

Aj v súčasnosti, po vyše 20-tich rokoch od vzniku prvých elektronických vzdelávacích obsahov a ich distribúcii, však musíme skonštatovať, že e-learning i napriek dnes už pomerne masívnemu nasadeniu, efektívnosti a neustále expandujúcemu objemu vzdelávania prostredníctvom e-learningu vo svete, stále nedisponuje konkrétnymi priemyselnými normami, ktoré by zabezpečili stabilitu a kompaktnosť distribuovaných obsahov a elektronických kanálov, ktorými sa šíria (pre tieto účely sčasti slúžia štandardy tvorby a kompatibilty obsahov AICC a SCORM – o tom neskôr v knihe). Zároveň však isté pokroky predsa len nastali a to najmä vznikom medzinárodného zoskupenia pre technickú normalizáciu e-learningu, ktorá si kladie za cieľ položiť základné priemyselné normy v tejto oblasti. Slovensko v tejto inštitúcii oficiálne zastupuje riaditeľ spoločnosti LET solutions Bratislava Ing. Vojtech Belluš.

E-learning je v dnešnej rýchlej a uponáhľanej dobe ideálny spôsob, ako sa vzdelávať, alebo vzdelávať iných. Šetrí čas, peniaze, cestovanie, výrazne zefektívňuje náklady na vzdelávanie (odpadá prenájom miestností, techniky, sčasti aj lektorského zabezpečenia a podobne.) Nakoniec, e-learning prináša do vzdelávacích procesov nové moderné stimuly vo forme multimédií a interaktivity. Výsledné produkty sú častokrát multimediálne a interaktívne vzdelávacie filmy, distribuované online cez internet.

Samozrejme, problematika e-learningu nezahŕňa iba tvorbu vzdelávacích obsahov ako takú,  ale sústreďuje sa na kompletný proces  – definovanie vzdelávacích potrieb, návrhy študijných programov, tvorbu osnov, tvorbu mulitmédií (e-learning content development), systémy overovania študijných výsledkov, vyhodnocovanie štúdia a problematika nasadenia kompletného vzdelávacieho projektu na vhodné cieľové distribučné médium (systémy riadenia a vzdelávania LMS, internet, intranet, podniková sieť, CD, DVD nosiče atď.).

Mnohí vedci a pedagogickí odborníci ešte stále vnímajú e-learning ako doplnkovú študijnú formu a zastávajú názor, že elektronické vzdelávanie nminimálne v niektorých oblastiach vzdelávacích procesov a potrieb nedokáže nahradiť účinnosť klasického prezenčného vzdelávania. Dovolíme si však tvrdiť, že tento názor sa postupne prekonáva, čo súvisí s neustálym rozmachom nových a nových kvalitnejších elektronických vzdelávacích kanálov (najnovšie napríklad videokonferencie, online webináre atď.) a v nemalej miere aj expanziou stále kvalitnejších a pohodlnejších autorských nástrojov na tvorbu bohatých e-obsahov, ktoré týmito kanálmi tečú. Spomínaný názor je teda za istých okolností možno aj logickým tvrdením v situácii, keď stále ešte neexistujú priame normy pre e-learning, je veľmi slabé zázemie a možnosti vzdelávania sa tútorov  a tvorcov e-learningových obsahov v tom, ako tvoriť pedagogicky a technologicky profesionálne obsahy a kvalitné študijné programy. Potom nečudo, že celkovo sa za e-learning v takomto kompetenčnom marazme vydávajú častokrát aj rôzne ,,tiežvzdelávacie“ produky (napríklad statické textové dokumenty, statická grafické obrázky atď.)

I keď pripustíme, že v niektorých oblastiach spoločenského života, kde vznikajú vzdelávacie požiadavky, nemusia plne zastúpiť prezenciu a lektora elektronické technológie, častokrát je možné pomocou e-learningu študentov napríklad predškoliť, prípadne vzdelávať v takzvanom kombinovanom režime klasickej a elektronickej výučby (blended learning).  E-learning sa stále častejšie a efektívnejšie využíva aj ako spôsob ďalšieho vzdelávania, migrácie pracovnej kvalifikácie, firemného vzdelávania a preškoľovania, ale aj v celom rade ďalších vzdelávacích zámerov. Častokrát sa s e-learningom stretneme aj na vysokých školách, ako s doplnkovým prístupom k vzdelávacím obsahom, pomocou ktorého možno odťažiť vzdelávajúcich pedagógov od priamej výuky (napr. pri doučovacích aktivitách, testovaní, doplnkovom vzdelávaní atď.) a do istej miery tak zabezpečiť dištanciu školy a pedagóga od študujúcich, ktorých v prípade e-learningu už inštitúcia priamo nevzdeláva, ale organizuje ich samoštúdium.

Nabudúce si povieme o rozdelení a špecifikáciách e-learningových aktivít v synchrónnej a asynchrónnej forme.

Jaroslav Verlík

About jverlik